Verejnosti
Pisateľov, dopisovateľov, spisovateľov, vyjadrovateľov a napokon aj blogerov je dosť. Tak prečo ešte ďalší?
Nie je dosť údajov? Textu? Nepreberného množstva informácií a dezinformácií? Právd, poloprávd a lží?
JE
ǍNO JE
Nepíšem preto, aby som to mal komu ukazovať. Nepíšem preto, aby ma „lajkovali“,
aby som mal status, aby som prilákal pozornosť, aby som kŕmil ego dostatkom priaznivcov.
Boli ste v Londýne? V tom parku kde vám stačí malý podstavec a môžete spustiť svoj prejav? Iste. Boli tam aj takí, čo to trpezlivo skúšali, ale ich hlas ani popadané lístie nerozvial. Aj takí, čo sa pri nich pristavovali nakrátko a na dlhšie a spoločne tvorili akúsi parkovú homo-meňavku. No z času na čas takí, čo rečnili dlho, zápalisto a kto chcel parkom len prejsť sa len ťažko predieral davom alebo si urobil prechádzku okolo.
Toto je ono. Keď je čo povedať. Keď to má zmysel. Keď je myšlienka silná a vedomie dostatočné.
K tomu rétorika na úrovni a myšlienka otvorí mnohým obzory.
Tak o toto sa tu budem snažiť. Kto sa pridá?